Beznádej
Beznádej
Granma – 7. 8. 2011
Zase prešiel jeden deň...
Deň, čo nepriniesol nič,
iba smútok, pochmúrne myšlienky a prázdnotu.
Deň nenaplnených snov
a zabitého času.
Čakanie na čosi pekné ma už ubíja.
Slovo nádej pre mňa už nič neznamená....
Veď celý život prijímam iba údery osudu,
znášam krutosť ľudskej podlosti
a za jediného spoločníka mám samotu.
Prečo sú iní šťastní?
Prečo sa druhým plnia sny?
Prečo majú v živote toľko radosti?
Chce sa mi kričať,
chce sa mi plakať,
vyhnať z útrob hnev.
Dajte mi hoci jeden šťastný deň,
Zotrite dotykom slzy z mojej tváre,
chcem len jeden taký deň.....
No nik nepočúva...
Nik sa nestará...
Začínam nenávidieť tento svet,
v ktorom každý myslí len na seba....
Deň, čo nepriniesol nič,
iba smútok, pochmúrne myšlienky a prázdnotu.
Deň nenaplnených snov
a zabitého času.
Čakanie na čosi pekné ma už ubíja.
Slovo nádej pre mňa už nič neznamená....
Veď celý život prijímam iba údery osudu,
znášam krutosť ľudskej podlosti
a za jediného spoločníka mám samotu.
Prečo sú iní šťastní?
Prečo sa druhým plnia sny?
Prečo majú v živote toľko radosti?
Chce sa mi kričať,
chce sa mi plakať,
vyhnať z útrob hnev.
Najděte zde obrázky pro Vaši nástĕnku na Lidé.cz